OZ SaPA - Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek

Kontakt:

Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek
Amurská 71
82106 BRATISLAVA

bankový účet:
3024544559/0200
4017957616/7500

IČO: 42262496
DIČ: 2023620731

0907 944 088

ozsapa.sk@gmail.com

Môj príspevok na obranu a podporu sestier

(22.02.2016)

Áno, trpezlivosť je správny postoj a každý by mal vedieť niesť svoj kríž po vzore Ježiša. Ale Ježiš nám ukázal aj príklad toho ako sa postaviť proti zneužívaniu Božích záujmov a to vtedy, keď vstúpil v Jeruzaleme do chrámu a našiel tam peňazomencov, obchodníkov a farizejov ako hanobia miesto, ktoré je určené k úteche slabých a k oslave Najvyššieho. Vtedy sa veľmi nahneval a prevracal stoly, vyháňal pokrytcov ... (evanjelium podľa Matúša 21, 12-17). Týmto nám sám dal príklad ako sa máme postaviť vtedy, ak niekto zneužíva niečo, čo je Bohom dané pre jeho dietky.

Tak sa teraz zamyslime aj nad analógiou k dnešnej dobe a skúsme pouvažovať nad tým, či konáme naozaj podľa vzoru Ježiša! Vidíme neprávosti na slabých, chorých – deťoch či starcoch, vidíme“ peňazomencov“ súčasnej doby, ktorí naše blaho vymenili za zisky pre seba. Vidíme rôznych obchodníkov, ktorým nie je hanba obchodovať s ľudským zdravím a priživovať sa na utrpení ľudí a na tých, ktorí sa im snažia v pokore a trpezlivo pomáhať niesť ich bôle a trápenia.
• Pozrime sa na to, ako si biedny dôchodcovia nemôžu dovoliť zaplatiť opatrovateľku pre svojho bezvládneho syna, či pre seba, lebo na to nie sú peniaze v štátnom rozpočte,
• pozrime sa na to ako si pacient musí do nemocnice doniesť hádam čoskoro aj posteľ – lebo nie sú peniaze v štátnom rozpočte,
• pozrime sa na to, ako si musia mnohí pracujúci za málo peňazí a bez reptania udržiavať svoju prácu, svoj spoločenský status a osobnú integráciu – nie sú peniaze v štátnom rozpočte,
• ako sa naše deti dožadujú financii, lebo v škole im treba zaplatiť toto či hento, aby sa mohli dôstojne vzdelávať – lebo nie sú peniaze v štátnom rozpočte ...
• a mohli by sme menovať a menovať príkladov, kedy je jasnejšie nad slnko, že toto dozaista asi nie je v Božom záujme.
No čo určite nie je Božím zámerom, je arogancia moci, ktorá toto všetko dopustila, ktorej bol zverený úrad k tomu, aby hájila záujmy vyšších cieľov spoločnosti a nie záujmy vlastných privilégii a osobného zisku.

Sestry sa odhodlali na tento neblahý fenomén v zdravotníctve poukázať – podali výpovede, ktorých prioritným motívom bolo odokryť rúško farizejstva mocných.

Sestry vyjadrili nesúhlas s tým:
• ako sa malá skupina ľudí priživuje na utrpení chorých a zneužíva túto ich životnú situáciu na vlastné obohatenie sa
• ako prácu zdravotníckych pracovníkov „mocní“ tohto štátu „(ne)ocenili“.
• ako si z trpezlivo pracujúcich a dlhodobo znášajúcich zamestnaných ľudí niekto robí posmech
• ako dehonestovali ľudskosť a zodpovednosť tí, ktorí by ju mali chrániť a preferovať tak, ako ju majú tak často na svojich predvolebných letákoch
• ako povolanie „sestra“ bolo dehonestované, k jeho výkonu je minimálna motivácia pre mladých
• že sa nedejú žiadne slušné zmeny k zlepšeniu života v tomto štáte
• že za prácou a slušným živobytím si mnohí musia vycestovať do zahraničia
• že je ohrozená budúcnosť našich detí
• ...
• ... pokračujte sami, veď viete, čo Vás trápi a ťaží

Konali sme nemorálne, nehumánne, nezodpovedne ???
Čo je nemorálne, či nesprávne, na tom, že chceme lepšie podmienky na zabezpečenie liečby pacientov a na výkon našej profesie?,
že chceme slušne žiť – tu doma na Slovensku a chceme sa starať o našich ľudí – rodičov, deti, známych, priateľov, blízkych – slovom občanov Slovenska?
Nemorálne sa potom správajú všetci, ktorí si za lepšími pracovnými aj platovými podmienkami pravidelne chodia do zahraničia – všetci, ktorí tu nemajú pracovné príležitosti dosť dôstojné na to, aby im zabezpečili slušný a pokojný život. Alebo len pre sestry má platiť: trpezlivo niesť svoj údel???

Čo je nehumánne a nezodpovedné na tom, že sme 4 roky poukazovali na problémy v zdravotníctve a znášali sme odmietanie a výsmech? , že po prijatí zákona (o nás – bez nás) sme vzniesli námietky a vyjadrili svoj názor?, že sme dlhodobo avizovali, že naša nespokojnosť môže vyústiť do súčasného stavu?, že sme nevyužili právo okamžitého skončenia pracovného pomeru , ale sme dva mesiace ďalej pracovali, čakali a bubnovali na poplach a čakali na reakciu tých, ktorí sa teraz tvária ako najväčší dobrodincovia a vysoko morálni občania tejto krajiny? (Mimochodom krajiny, kde sa lepšie žije zväčša takým, ktorí sa len na úkor iných priživujú a sami do nej neprispievajú). Opustili sme pacientov? Nie, pacienti, ľud a vláda tejto krajiny nás prepustili z našich miest a to svojím ľahostajným postojom ku všetkému, čo sa tu deje. Som presvedčená, že z tých, ktorí ostali je minimálne polovica takých, ktoré/í zdieľajú naše presvedčenie, ale životné okolnosti, zastrašovanie, obavy a pod. ich prinútili ohnúť chrbát. A som presvedčená aj o tom, že ostali aj takí, ktorí chcú zasa vyťažiť niečo len pre vlastné blaho, ale zasa to zakrývajú farizejským postojom a síce, že im svedomie káže konať tak ako konajú. Takéto svedomie je slepé, lebo svedomie nám nemôže dovoliť ďalej sa dívať na neprávosť a prisluhovať jej šíriteľom. Svedomie má byť odrazom našej zodpovednosti voči sebe, ale aj voči ľuďom okolo nás.

Tak či onak – veci sú tak ako majú byť?! Otázkou však ostáva, či sa dejú v súlade s plnením Božích záujmov a či sa ten ľudský pohnútok nesnaží prevýšiť Božie zámery? Na túto otázku si musí dať odpoveď každý sám, ale pritom trpezlivo konať dobro v prospech všeobecného záujmu v súlade so zákonom a morálkou.

Mgr.,Mgr. Anna Havrilová Lukáčová

© OZ SaPA, 2018
Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek
Amurská 71
82106 BRATISLAVA