KTO SA CHCE DOHODNÚŤ A KTO SNAHU IBA PREDSTIERA

9. apríla 2014 Uverejnil

Reakcia na príspevok ministerky zdravotníctva SR v Zdravotníckych novinách uverejnený 3.apríla 2014


KTO SA CHCE DOHODNÚŤ A KTO SNAHU IBA PREDSTIERA


Pani ministerka zdravotníctva zvolila pri riešení finančného ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov zaujímavú taktiku. Rozhodla sa, že pripraví jeden návrh, ktorý by mal vyhovovať všetkým zúčastneným stranám a teraz chce o ňom rokovať na spoločných stretnutiach. Stačí použiť trochu zdravého sedliackeho rozumu, aby bolo jasné, že skĺbiť pod jeden zákon diametrálne odlišné profesie v zdravotníctve s rôznym charakterom práce, stupňom zodpovednosti, typom a úrovňou kvalifikácie, je slepou uličkou. Následne je zo strany ministerky zdravotníctva každý úplne legitímny názor, že finančné ohodnotenie by sa malo riešiť špecificky pre každú skupinu zdravotníckych pracovníkov, považovaný za neprijateľné kacírstvo. Sme presvedčené, že snaha o spoločný zákon je len predstieraným manévrom, aby mohla ministerka zdravotníctva pred slovenskou verejnosťou tvrdiť, že ona sa chce dohodnúť, len zlé sestry sú proti spoločnej dohode. Ide tu pritom zo strany ministerstva zdravotníctva len o hru na čas, predstieranie aktivity bez úspešného konca až do parlamentných volieb v roku 2016.


V mene Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek opakovane zdôrazňujem, že netreba zo strany ministerstva zdravotníctva prichádzať so žiadnymi novými neoverenými návrhmi na riešenie. Potrebné je opätovné prijatie zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek v takej podobe, aby nebol spochybniteľný prípadným podaním na Ústavný súd SR. Toto riešenie pani ministerka zdravotníctva dobre pozná, ale namiesto zháňania peňazí, ktoré by viedli k upokojenie a stabilizáciu situácie v zdravotníctve, sa aktivizuje nesprávnym smerom. Nedávnym vyhlásením, že zdravotníctvo nie je iba o lekároch a sestrách chce postaviť všetky ostatné profesijné zdravotnícke skupiny proti nám a s týmto prístupom aj vedie okrúhle stoly. Preto si myslím, že ak ide ministerke seriózne o zlepšenie slovenského zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti našich občanov, mala by rokovať s každou profesijnou skupinou samostatne a hľadať individuálne riešenia, ktoré budú akceptovateľné jednotlivými zdravotníckymi profesiami.


Trváme tiež na tom, aby sa postavenie sestier a pôrodných asistentiek riešilo bez ohľadu na formu zriaďovateľa, pretože všetci zriaďovatelia sú financovaní v rozhodujúcej miere z verejného poistenia, teda z peňazí nás – občanov SR. Tváriť sa, že súkromné nemocnice sú financované zo súkromných zdrojov a tak na nich štát nemá dosah, sú zavádzaním. Bez verejných zdrojov by súkromné nemocnice nemohli fungovať, to je fakt, nehovoriac o odbornej úrovni a pracovnej náplni sestier a pôrodných asistentiek, ktorá je v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC, ako aj súkromných zariadení, navlas rovnaká. To, že sme boli ochotné pristúpiť k rokovaniam ohľadom garantovania minimálnych mzdových nárokov v mestských nemocniciach a nemocniciach VÚC však neznamená, že sme ochotné akceptovať delenie sestier a pôrodných asistentiek na dve kategórie – vyššiu štátnu a nižšiu súkromnú.


Presvedčili sme sa, že nie každá komunikácia znamená aj úprimnú snahu o riešenie problémov. Pevne verím, že existuje dostatočný priestor na to, aby sme sa dohodli, pretože práve dohodu očakávajú naši pacienti.