ZA ŠTYRI ROKY VYŠTUDOVALO OŠETROVATEĽSTVO VIAC AKO 4 000 ABSOLVENTOV. KDE SÚ DNES?

5. októbra 2026 Uverejnil

Bratislava, 5. októbra 2026 – Za roky 2022 až 2025 ukončilo bakalárske štúdium ošetrovateľstva na Slovensku spolu 4 173 absolventov. Len v roku 2025 ich bolo 1 121. Napriek tomu slovenské nemocnice naďalej zápasia s vážnym nedostatkom sestier. OZ SaPA a SK SaPA preto upozorňujú, že pred vytváraním ďalších vzdelávacích ciest musí štát odpovedať na zásadnú otázku: Kde títo absolventi dnes pracujú a koľkí z nich skutočne zostali pri pacientoch v slovenskom zdravotníctve?

Podľa údajov CVTI SR absolvovalo bakalárske ošetrovateľstvo v roku 2022 celkovo 907 ľudí, v roku 2023 už 1 096, v roku 2024 ďalších 1 049 a v roku 2025 až 1 121 absolventov. Za štyri roky tak ide o 4 173 kvalifikovaných absolventov ošetrovateľstva.

 „Ak slovenské školy dokážu ročne pripraviť približne tisícku absolventov ošetrovateľstva a napriek tomu nám sestry pri pacientoch chýbajú, nemôžeme sa donekonečna pýtať iba na to, ako vyštudovať ďalších. Musíme vedieť, kam odchádzajú tí, ktorých sme už vyštudovali, prečo nenastupujú do nemocníc alebo prečo v nich nezostávajú,“ uvádza OZ SaPA.

NOVÁ VZDELÁVACIA CESTA NEVYRIEŠI DNEŠNÝ NEDOSTATOK SESTIER

OZ SaPA a SK SaPA sa chcú venovať aj pilotnému modelu vzdelávania 1+4, ktorý sa od septembra overuje na šiestich stredných zdravotníckych školách a do ktorého vstúpilo 248 žiakov. Model pozostáva zo samostatného desiateho ročníka všeobecného vzdelávania a následného štvorročného odborného štúdia. Prví absolventi tejto päťročnej cesty tak môžu pri riadnom priebehu prísť do systému približne v roku 2031.

Sesterské organizácie preto upozorňujú, že nová vzdelávacia cesta nemôže nahradiť okamžité opatrenia na stabilizáciu sestier, ktoré už dnes pracujú v nemocniciach.

„Pacient nepotrebuje iba pracovníka s označením sestra. Potrebuje odborne pripravenú sestru, ktorá dokáže samostatne posúdiť jeho stav, rozpoznať jeho zhoršenie a bezpečne konať. Ministerstvo musí preukázať, že nová vzdelávacia cesta tieto schopnosti zabezpečí, nie ich iba sľúbiť,“ zdôrazňuje OZ SaPA.

Ministerstvo deklaruje, že model 1+4 konzultovalo s Európskou komisiou a že spĺňa európske požiadavky. OZ SaPA však požaduje transparentné zverejnenie kompletnej dokumentácie projektu vrátane vzdelávacieho programu, rozsahu a zabezpečenia klinickej prípravy, spôsobu overovania kompetencií absolventov, hodnotenia rizík a písomných podkladov ku konzultáciám s Európskou komisiou.

POČET A VZDELANIE SESTIER SÚ OTÁZKOU BEZPEČNOSTI PACIENTOV

Diskusia o počte a kvalifikácii sestier pritom nie je iba pracovnoprávnou či školskou témou. Súvisí priamo s bezpečnosťou pacientov. Rozsiahla európska štúdia publikovaná v časopise The Lancet, ktorá analyzovala 422 730 chirurgických pacientov v 300 nemocniciach deviatich európskych krajín a údaje od 26 516 sestier, zistila súvislosť medzi personálnym zabezpečením, vzdelaním sestier a nemocničnou úmrtnosťou. Každý ďalší pacient pripadajúci na jednu sestru bol v upravenom modeli spojený s približne 7 % vyššími štatistickými šancami úmrtia do 30 dní. Zvýšenie podielu bakalársky vzdelaných sestier o desať percentuálnych bodov bolo naopak spojené s približne 7 % nižšími štatistickými šancami úmrtia.

„OZ SaPA odmieta, aby sa personálna kríza riešila iba zmenou vzdelávacej cesty bez transparentnej analýzy udržania kvalifikovaných sestier pri pacientoch. Ak bude výsledkom lacnejšie obsadené miesto bez preukázania porovnateľnej pripravenosti a bezpečnosti, nepôjde o vyriešenie krízy, ale o jej administratívne zakrytie,“ uvádza OZ SaPA.

POTREBUJEME PLÁN NA UDRŽANIE SESTIER, NIE IBA ĎALŠIE TRIEDY

OZ SaPA preto považuje za nevyhnutné, aby štát začal systematicky sledovať, kam po skončení štúdia smerujú absolventi ošetrovateľstva a ako dlho zostávajú v slovenskom zdravotníctve.

Zároveň požadujú, aby sa personálna politika sústredila na primerané odmeňovanie, dostatočný počet financovaných sesterských miest, bezpečné pracovné zaťaženie, kvalitnú adaptačnú podporu absolventov, odborný a kariérny rast a zníženie závislosti nemocničnej prevádzky od nadčasovej práce. Podobné opatrenia obsahuje aj pripravený odborný podklad OZ SaPA.

„Pacient nepotrebuje iba pracovníka s označením sestra. Potrebuje odborne pripravenú sestru, ktorá dokáže samostatne posúdiť jeho stav, včas rozpoznať jeho zhoršenie a bezpečne konať. Preto odmietame, aby sa personálna kríza riešila iba vytvorením novej vzdelávacej cesty bez toho, aby štát zároveň analyzoval, prečo nedokážeme kvalifikované sestry udržať pri pacientoch. Ak má byť model 1+4 súčasťou riešenia, musí byť preukázané, že zabezpečí porovnateľnú odbornú pripravenosť a bezpečnosť. V opačnom prípade personálnu krízu nevyriešime, iba ju administratívne zakryjeme,“ uzatvára OZ SaPA.

PERSONÁLNA REFORMA SA NEMÔŽE MERAŤ POČTOM OTVORENÝCH TRIED ANI POČTOM ABSOLVENTOV NA PAPIERI. JEJ VÝSLEDKOM MUSÍ BYŤ DOSTATOK KVALIFIKOVANÝCH SESTIER PRI PACIENTOCH.