Zákon o kolektívnom vyjednávaní

24. januára 2013 Uverejnil

Zákon o kolektívnom vyjednávaní

(č. 2/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) je základným právnym predpisom upravujúcim procesnú stránku kolektívneho vyjednávania o kolektívnych zmluvách. Upravuje pravidlá pre uzatváranie kolektívnych zmlúv, postup pri riešení kolektívnych sporov, postup pri uplatnení práva na štrajk a na výluku.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní sa obsahom kolektívnych zmlúv zaoberá iba všeobecne tým, že:
· rámcovo vymedzuje obsah kolektívnej zmluvy ako úpravy individuálnych a kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a úpravy povinností zmluvných strán,
· ustanovuje neplatnosť kolektívnej zmluvy,
· ustanovuje dobu účinnosti kolektívnej zmluvy, a to formou priameho definovania obdobia v kolektívnej zmluve alebo platnosťou právnej domnienky, že sa kolektívna zmluva dohodla na jeden rok,
· umožňuje dohodnutie zmeny kolektívnej zmluvy a jej rozsahu priamo v dojednávanej kolektívnej zmluve. Následne toto ustanovenie zaručuje rovnaký postup pri dojednávaní zmeny ako pri uzatváraní kolektívnej zmluvy.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní predovšetkým upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Prípadná súčinnosť štátu pri kolektívnom vyjednávaní je výnimočná a je umožnená len pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie, ktorá zmluvu uzavrela, pri uložení a oznamovaní uloženia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Zbierke zákonov SR a poskytovaní rovnopisov týchto zmlúv žiadateľom, ako i pri určení sprostredkovateľa a rozhodcu.
Subjekty kolektívnych zmlúv
Zákon definuje subjekty kolektívnych zmlúv, ktorými sú príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie.
Podľa toho, kto kolektívnu zmluvu uzatvára, poznáme kolektívne zmluvy podnikové uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa uzavreté pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov, prípadne medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov.
Za uvedené subjekty rokujú o kolektívnej zmluve oprávnené osoby. Sú nimi zástupca príslušného odborového orgánu za zamestnancov a štatutárny orgán alebo iný oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie, alebo zástupca organizácie zamestnávateľov za zamestnávateľa, prípadne fyzická osoba, ktorá pri podnikaní zamestnáva zamestnancov.
Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a po vzájomnej dohode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Ak sa odborové organizácie na spoločnom postupe nedohodnú, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizácious najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.
Platnosť kolektívnej zmluvy
Platnosť kolektívnej zmluvy je podmienená písomnou formou a podpísaním oprávnenými zástupcami obidvoch strán na tej istej listine a pri kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa tiež doložením zoznamu zamestnávateľov, za ktorých bola uzavretá.
Zákon ustanovuje neplatnosť kolektívnej zmluvy v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorá upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Rozšírenie platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
Rozšírenie platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na iných zamestnávateľov, ktorí nie sú členmi organizácie zamestnávateľov, ktorá zmluvu uzavrela, je formou súčinnosti štátu pri kolektívnom vyjednávaní. Rozširovanie platnosti zmlúv má v právomoci Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVR SR).
Rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa možno len na organizáciu zamestnávateľov, ktorá v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zamestnáva najväčší počet zamestnancov alebo príslušný vyšší odborový orgán, ktorý v odvetví, v ktorom sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zastupuje najväčší počet zamestnancov.
Naopak, zákon nepripúšťa možnosť rozšírenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa u zamestnávateľa:
· na ktorého sa ku dňu účinnosti právneho predpisu vzťahuje záväznosť inej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
· na ktorého bol vyhlásený konkurz,
· ktorý je v likvidácii,
· ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov,
· ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím,
· ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky trvajú.
Z postupu uzatvárania kolektívnych zmlúv vyplýva, že hociktorá zo strán podáva písomný návrh kolektívnej zmluvy. Druhá zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa nedohodnú inak. V odpovedi zdôvodní prípadné neprijatie návrhu alebo jeho časti. Tento proces musia zmluvné strany začať najmenej 60 dní pred skončením platnosti existujúcej kolektívnej zmluvy. Uzavretá kolektívna zmluva vyššieho stupňa a rozhodnutia rozhodcu, ktoré sa jej týkajú, sa ukladajú na MPSVR SR. Zákon strane zamestnávateľov a strane odborov ukladá povinnosť zoznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej zmluvy. MPSVR SR oznamuje uloženie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá má zákonné náležitosti, v Zbierke zákonov SR. V rámci procesných postupov upravuje zákon konanie v prípade kolektívnych sporov.
Spory o uzavretie kolektívnej zmluvy
Zákon rozlišuje spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, ak z nich nevznikajú nároky jednotlivcom. Najčastejšie pôjde o dohodnutie stupňa participácie na riadení, o spolurozhodovaní, o poskytovaní informácií, o vzťahoch k odborovej organizácii, o podmienkach efektívnej zamestnanosti, rekvalifikácie, o rozsahu pomoci pri uvoľňovaní zamestnancov z dôvodov zamestnanosti, rekvalifikácie, o rozsahu pomoci pri uvoľňovaní zamestnancov z dôvodov štrukturálnych zmien, o spory pri tvorbe sociálneho fondu, o zabezpečovanie niektorých pracovných podmienok, o celkový rast miezd a pod.
Ak sa sociálni partneri nevedia dohodnúť na znení kolektívnej zmluvy, môžu si na riešenie sporu prizvať nezávislého sprostredkovateľa. Ten môže byť vybraný zo zoznamu vedeného na MPSVR SR alebo sa partneri dohodnú na inej osobe, ktorej obidvaja dôverujú. Ak sa zmluvné strany na sprostredkovateľovi nedohodnú, určí sprostredkovateľa na návrh ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVR SR.
UŽITOČNÁ RADA
Zo zákona vyplýva podmienka, aby bola žiadosť o riešenie spornej situácie podaná najneskôr 60 dní od predloženia písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy. Ďalšie podmienky pri podávaní žiadosti, ako je obsah žiadosti a vymedzenie predmetu sporu, sú ustanovené v zákone o kolektívnom vyjednávaní. Ten tiež ustanovuje, že písomná žiadosť musí obsahovať aj prílohy vo dvoch vyhotoveniach.
O návrhu riešenia sporu pred sprostredkovateľom vyhotoví sprostredkovateľ do 15 dní odo dňa, v ktorom obdržal žiadosť o riešenie sporu, písomný záznam. Sprostredkovateľ odovzdá záznam zmluvným stranám a ak sprostredkovateľa určilo ministerstvo, aj ministerstvu.
Za neúspešný sa považuje spor, ktorý do 30 dní od prijatia žiadosti o riešenie situácie alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určenie sprostredkovateľa nie je vyriešený. Zákon nevylučuje možnosť požiadať o riešenie kolektívneho sporu ďalšieho sprostredkovateľa. Náklady konania pred sprostredkovateľmi uhrádza každá zo zmluvných strán jednou polovicou. Ďalší postup pri neúspešnosti konania pred sprostredkovateľom je, že zmluvné strany môžu po dohode písomne požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore.
Spory o plnenie záväzkov
Ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy a zmluvné strany sa na riešení sporu pred rozhodcom nedohodli, určí rozhodcu na návrh ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVR SR. Úlohou rozhodcu je do 15 dní od začatia konania písomne oznámiť zmluvným stranám rozhodnutie, ktoré ukončí spor a určí platnosť kolektívnej zmluvy.
Sprostredkovatelia sa vyberajú z fyzických a právnických osôb, najmä na základe ich žiadostí alebo na návrh štátnych orgánov, vedeckých inštitúcií, vysokých škôl, zástupcov zamestnávateľov alebo odborových orgánov. Do zoznamu sprostredkovateľov môže MPSVR SR zapísať fyzickú osobu, ktorá so zápisom vyslovila súhlas, ak spĺňa podmienky ustanovené v zákone a ktorá:
· má spôsobilosť na právne úkony,
· má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
· je občiansky bezúhonná,
· má ukončené vysokoškolské vzdelanie,
· je odborne spôsobilá.
V prípade právnickej osoby sa do zoznamu sprostredkovateľov zapíše právnická osoba spĺňajúca podmienky a súhlasiaca s výkonom sprostredkovateľskej činnosti. Zápis do zoznamu sprostredkovateľov vykoná ministerstvo aj pri výbere rozhodcov z fyzických osôb. Pred zápisom do zoznamu rozhodcov sa overí ich odborná spôsobilosť z hľadiska odborného zamerania, najmä z pracovnoprávnej, mzdovej a sociálnej oblasti.
Do zoznamu rozhodcov sa môže zapísať fyzická osoba, ktorá so zápisom vyslovila súhlas a spĺňa na výkon rozhodcovskej činnosti rovnaké podmienky ako sprostredkovateľ. Zo zoznamu sa vyčiarkne sprostredkovateľ a rozhodca, ak:
· nespĺňa podmienky uvedené v zákone o kolektívnom vyjednávaní,
· o to sám požiada,
· fyzická osoba zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu,
· bezdôvodne nevykonáva sprostredkovateľskú a rozhodcovskú činnosť.
Upozornenie
Rozhodnutie rozhodcu o plnení kolektívnej zmluvy nadobúda právnu moc vtedy, ak do 15 dní žiadna zmluvná strana nepodala návrh na zrušenie rozhodnutia. Ak súd podaný návrh na zrušenie rozhodnutia zamietne, právoplatné je pôvodné rozhodnutie rozhodcu. Ak zmluvná strana neplní právoplatné rozhodnutie rozhodcu, môže sa druhá strana domáhať plnenia súdnou cestou. Kým náklady sprostredkovateľa uhrádzajú rovným dielom zmluvné strany, náklady konania pred rozhodcom včítane ich odmeny uhrádza MPSVR SR.
Štrajk
Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy (ďalej len KZ) ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže odborový orgán vyhlásiť štrajk za uzavretie KZ.
Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje podnikový odborový orgán. Musí s tým však súhlasiť najmenej polovica zamestnancov, ktorých sa má KZ týkať. Ak ide o štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, vyhlasuje ho príslušný vyšší odborový orgán. Ale o jeho začatí sa rozhoduje na podnikovej úrovni, pretože podmienkou je súhlas najmenej polovice zamestnancov, ktorých sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa týkať.
Podnikový odborový orgán musí písomne oznámiť zamestnávateľovi aspoň tri pracovné dni vopred:
· kedy sa štrajk začne, t. j. konkrétny deň,
· dôvody a ciele štrajku,
· menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku a priebežne písomne zamestnávateľovi oznamovať zmeny v tomto zozname.
Aspoň dva dni pred začatím štrajku musí odborový orgán písomne oznámiť zamestnávateľovi informácie vo vzťahu k štrajku, ktoré sú mu známe a ktoré pomôžu zamestnávateľovi zaviesť rozvrhy práce na zabezpečenie nevyhnutných činností a služieb.
UŽITOČNÁ RADA
Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil pri začatí štrajku. Zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku.
Z hlasovania o štrajku a z účasti na štrajku sú vylúčené niektoré kategórie zamestnancov (napr. zamestnanci pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom, ropovodov alebo plynovodov, sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a zborov, príslušníci hasičských a záchranných zborov a zamestnanci pracujúci v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, ako i zamestnanci vykonávajúci pre zamestnanca práce iba na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Pre riešenie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov je podstatné, aby sa výsledky hlasovania zaznamenali písomne. V prípade súdneho konania bude slúžiť záznam ako dôkazový materiál.
Veľmi podstatné pri štrajku je, že odborový orgán, ktorý rozhodol o začatí štrajku, je povinný poskytnúť zamestnávateľovi nevyhnutnú súčinnosť po celú dobu trvania štrajku. Týka sa to zabezpečenia ochrany zariadení pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a pri zabezpečení nevyhnutnej činnosti a prevádzke zariadení, pri ktorých to vyžaduje ich charakter alebo účel, s ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia alebo možnosť vzniku škody na týchto zariadeniach.
Zákon upravuje aj podmienky solidárneho štrajku, ktorým sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy. Podmienkou je, aby medzi zamestnávateľmi bola taká hospodárska nadväznosť alebo iná súvislosť, ktorá vyhlásením solidárneho štrajku môže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku.
Pri nesplnení zákonných podmienok sa štrajk podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní stáva nezákonným, ak:
· štrajku nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (to neplatí v prípade solidárneho štrajku),
· štrajk bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom alebo po uzavretí KZ,
· štrajk nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v zákone o kolektívnom vyjednávaní,
· solidárny štrajk, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu požiadaviek ktorých je solidárny štrajk vyhlásený,
· štrajk vyhlásený v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,
· štrajk zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by účasťou na štrajku došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
· štrajk zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
· štrajk sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
· štrajk zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, pokiaľ by štrajkom došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, prípadne majetku,

· štrajk zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých boli