Sestra nesie zodpovednosť za pacientov, aj za svoje vzdelanie
článok je zverejnený na www.slovenskypacient.sk
Sestra nesie zodpovednosť za pacientov, aj za svoje vzdelanie
V poslednej dobe sme svedkami viacerých vyjadrení na pracovnú pozíciu sestry, na jej postavenie v rámci zdravotnej starostlivosti, a jej vzdelávanie. Moja 34 ročná prax sestry v intenzívnej starostlivosti, ako najvyššej forme diferencovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá je doplnená 13 rokmi vzdelania v odbore ošetrovateľstvo, mi dáva dostatočné skúsenosti a vedomosti, aby som sa odborne vyjadrila k tejto problematike.
Nemám milší úsmev, ale filozofiu vedomostí
Vo svojej praxi som prešla pozíciou sestry so stredoškolským vzdelaním, sestry s vyšším odborným vzdelaním, sestry s vysokoškolským vzdelaním, sestry bez odbornej špecializácie, sestry s odbornou špecializáciou. Čo mne, respektíve pacientovi prinieslo absolvovanie vysokoškolského štúdia ošetrovateľstva?
Asi neviem bezbolestnejšie podať injekciu, určite nemám milší úsmev. Prínos vidím v tom, že keď podám pacientovi liek, viem omnoho lepšie zhodnotiť účinky lieku, viem sa lepšie pripraviť na jeho vedľajšie účinky. O správnej funkcii množstva káblikov a hadičiek u pacienta v kritickom stave, cez ktoré doňho kontinuálne „niečo“ vedie, alebo o pacientovi na „tenkom ľade“, medzi životom a smrťou, musí vedieť aj ten, kto pri jeho lôžku trávi najviac času – sestra. Taktiež o fyziologických i patologických hodnotách množstva kontinuálne meraných veličín.
Lekár nie je zodpovedný za výkon sestry
Prečo by sestra, ktorá ošetruje chorého človeka, nemala mať dostatok vedomostí, primeraných dobe, keď u profesií, ktoré poskytujú služby zdravým ľuďom, je potrebné vysokoškolské vzdelanie? Neviem – prečo za tieto moje činnosti a pozorovania, respektíve moje chyby pri ich vykonávaní, má byť zodpovedný lekár, ktorý výkon nevykonáva? Prečo má byť lekár zodpovedný za to, že pacientovi podám liek omylom z inej krabičky, či iný liek, alebo ho podám nesterilne? Že správne neošetrím dýchacie cesty, respektíve dýchacie rúrky, a pacient sa začne dusiť? Je lekár zodpovedný za to, že pri ošetrovaní nezaregistrujem, napríklad, poruchu dýchacieho prístroja? Alebo za moje neodborné zaobchádzanie s citlivými informáciami o pacientovi, či za nesprávne „zmanažovanie“ a vykonanie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá je súčasťou zdravotnej starostlivosti?
Sestra nesie zodpovednosť za všetky svoje výkony, rozhodnutia, pozorovania, zodpovednosť – v rámci svojich kompetencií. Tak, ako lekár za svoje výkony a rozhodnutia. Preto, ak mám byť zodpovedná, musím sledovať vývoj v odbore ošetrovateľstvo, ako lekár sleduje vývoj v medicíne, nové diagnostické a liečebné postupy.
Lekár a sestra – sme „odkázaní“ na kontinuálnu spoluprácu
Obe profesie sa starajú o pacienta, a nie je mysliteľné, aby pokrok v medicíne nešiel s pokrokom v ošetrovateľstve. Tendenciu, aby pokrok v medicíne išiel dopredu a ošetrovateľstvo o niekoľko desaťročí dozadu, nepovažujem za logickú. Neviem si dobre predstaviť, že lekár má organizovať a plánovať komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. V dennodennej praxi som konfrontovaná s maximálnou spoluprácou všetkých, ktorí pacientovi poskytujú zdravotnú starostlivosť. Sme „odkázaní“ na kontinuálnu spoluprácu o náročného pacienta. Na spoluprácu v tíme, so vzájomnou horizontálnou úctou, a nie vertikálnou.
V mojej dlhoročnej praxe dennodenne vidím pribúdanie náročnejších medicínskych, diagnostických a liečebných postupov, ktoré lekári aplikujú pacientovi. Nemám pocit, že by lekári mali tendenciu, zobrať pod svoje krídla aj organizovanie ošetrovateľskej starostlivosti – aj keď, viacerí majú štúdiom získané vedomosti z tohto vedného odboru, ktoré ukončili doktorátom alebo docentúrou.
Sestra je poskytovateľka, poradkyňa, ochrankyňa práv pacienta, aj výskumníčka
Pri vykonávaní svojej odbornej praxe, nevykonávam len jednotlivé úkony, ale plním svoje profesijné roly. Nielen rolu poskytovateľky ošetrovateľskej starostlivosti, ale aj poradkyne, edukátorky, ochrankyne práv pacienta, výskumníčky, ktorá erudovane hodnotí svoju prácu nielen v kontexte ochrany práv pacienta, ochrany jeho zdravia, či prevencie rizík ohrozenia života.
Úsmev, ako som spomínala, nemám milší, ale určite ho aplikujem v širších súvislostiach. Ide ruka v ruke s vlastnou duševnou činnosťou, i platnou legislatívou. A práve pre tieto všetky profesijné roly som našla množstvo vedomostí vo vysokoškolskom štúdiu. Mám šťastie na lekárov, spolupracovníkov, ktorí rešpektujú tieto aspekty mojej práce. Zrejme vedia prečo. Určite k tomu prispieva aj transparentnosť ich práce, snaha venovať pozornosť, čas a energiu pokroku v medicíne. S mojimi poznatkami som určite prínosom nielen v publikovaní, ale aj v prezentovaní spoločných prác na celonárodnej i medzinárodnej úrovni.
Úmrtnosť pacientov v nemocniciach závisí od vzdelania sestier
Dovolím si poukázať na zahraničnú štúdiu, ktorá uvádza znižovanie úmrtnosti pacientov v nemocniciach, v súvislosti so zvyšovaním vzdelania sestier. Prikladám link: http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(13)62631-8/abstract.
Hľadanie úspor v zdravotníctve je možné aj inou cestou, ako popieraním vzdelania a zabránením získavania nových poznatkov. Príkladom môžu byť bohaté krajiny OECD.
“ „Mgr.Helena Gondárová-Vyhničková“