Otvorený list dekanovi LF UK Bratislava Prof. MUDr. P. Labašovi, CSc.
Vážená pani kolegyňa,
dovoľte mi, aby som vyslovila slová, že takéto sestry potrebuje táto spoločnosť.
Sestry čo dokážu úprimným a zároveň vysoko odborným spôsobom prezentovať to, ako by malo vyzerať postavenie sestier a pôrodných asistentiek v súčasnom zdravotníctve. Je veľmi dôležité, aby takáto korešpondencia našla tých správnych adresátov. Takýmto obzvlášť trefným vyjadrením, aby sa oboznámila nielen verejnosť, ale aj tí, ktorí majú byť zodpovední za naše postavenie v zdravotníctve ale aj v spoločnosti a v plnej miere, aby sa aj zodpovedali jednému adresátovi a to je náš pacient.
Ďakujem za váš list a hlavne za to, že ste ho odoslali na tie správne miesta.
Prajem nám všetkým viacero takýchto predstaviteľov nášho povolania.
Ešte raz vďaka.
S pozdravom a úctou
Mgr. Monika Kavecká
Otvorený list dekanovi LF UK Bratislava Prof. MUDr. P. Labašovi, CSc.
Dovoľte mi, aby som sa v úvode môjho listu predstavila. Som PhDr. Martina Filická, ktorá na Univerzite Komenského Bratislava Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine vyštudovala magisterské štúdium v odbore ošetrovateľstvo. Po skončení štúdia som pracovala na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi a popri zamestnaní som sa rozhodla vykonať rigoróznu skúšku v odbore ošetrovateľstvo takisto na Vašej ako aj mojej alma mater.
Prečo som sa rozhodla napísať tento otvorený list? Pretože dňa 12.02.2014 v hlavnom večernom spravodajstve RTVS sa zaoberali témou finančného ohodnotenia sestier v našom slovenskom zdravotníctve. Veľmi ma prekvapil Váš príspevok k danej problematike. V danom príspevku z vašich úst odznelo, citujem Lekár má plnú zodpovednosť, má 6 rokov tvrdej práce. Berie kompletne zodpovednosť za diagnostiku a terapiu a sestra bola, je a bude iba pomocníkom lekára. S plnou zodpovednosťou konštatujem, že nikdy nebolo lepších zdravotných sestier, ktoré vyšli zo stredných 4-ročných zdravotníckych škôl. Žiaľ, čo musím konštatovať, drvivá väčšina z nich je totálne nepoužiteľná u lôžka pacienta. Ona môže mať vzdelanie ako lekár, ale je to úplne pre sestru nepotrebné, koniec citátu (zdroj: http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/navrh-na-zvysenie-platov-pre-sestry-2.html)“. Veľmi ma zarazili tieto slová aj keď rešpektujem názor každého jednotlivca v demokratickej spoločnosti. Ale nemôžem s týmto názorom súhlasiť. Môj názor na danú situáciu a problematiku finančného ohodnotenia sestier v našom zdravotníctve sa stotožňuje z väčšinou pracujúcich sestier. Ale nechcem sa v tomto liste hlbšie zaoberať touto témou.
Chcem Vás poprosiť, aby ste si len prečítali a zamysleli sa nad mojím názorom na postavenie sestier v spoločnosti, aj keď si uvedomujem, že vo Vašom postavení je čas vzácnosť. Myslím si, že sestry si zaslúžia po dlhom presviedčaní odbornej aj laickej verejnosti o nutnosti vysokoškolského vzdelania a primeraného ohodnotenia situáciu, kedy laická i odborná spoločnosť nebude uvažovať o nutnosti ich návratu k socialistickému systému vzdelávania. Pretože vývojový trend a poznatky v medicíne a ošetrovateľstve sa neustále vyvíjajú a zvyšujú nárok na vzdelanie nielen lekárov, ale aj celého zdravotníckeho tímu. Preto nemôžem súhlasiť s názorom dekana lekárskej fakulty, ktorý by mal byť prvý v radoch, ktorému by malo záležať na vysokoškolskom vzdelávaní nielen lekárov, ale aj sestier a ostatných odborných zdravotníckych pracovníkov. Možno aj tam sa odráža ich nespokojnosť a neúnavné protesty.
My sestry bojujeme o toto postavenie stáročia. Prvým našim svetlom v tme bola Dáma s lampou (Florence Nightingale *12 May 1820 –
ϯ13 August 1910), ktorá bola zakladateľkou našej vedy – ošetrovateľstva. Ona tvrdila, že sestra potrebuje vzdelanie, aby pomohla zlepšiť ťaživú situáciu pacientov v nemocniciach, chudobincoch a v komunite, aj ich samých. Pretože v tejto dobe Charles Dickens opisoval sestry ako nevzdelané, špinavé, ktoré oberali pacientov aj o jedlo. Sama Florence Nightingale mala vynikajúce klasické vzdelanie, ovládala plynule niekoľko svetových jazykov. Nebola len zakladateľkou ošetrovateľstva, ale výrazne sa zaslúžila o reformu celého zdravotníctva v tomto období. Ja osobne považujem za najlepší dôkaz nezastupiteľnej úlohy práce sestier bez intervencií a pomoci lekárov vo vojenskej nemocnici Scutari počas Krymskej vojny, kde po príchode F. Nightingale a jej tímu sestier sa znížila úmrtnosť vojakov zo 42% na 1%. A to aj napriek tvrdým protestom lekárov pracujúcich vo vojenskej nemocnici, aby sestry pracovali a starali sa o pacientov a o celý chod nemocnice. A myslím si, že môj skromný názor nezveličuje, že takéto zmeny a reformy dokáže nielen odvážny, ale aj vzdelaný a múdry človek.
V našom zdravotníctve sa často spomína reforma. Takáto reforma sa môže udiať nielen vďaka erudovaným a múdrym lekárom, ale aj vďaka múdrym a erudovaným sestrám a všetkým odborným a vzdelaným pracovníkom v zdravotníckom tíme. Podľa môjho názoru len múdry a vzdelaný lekár znesie po svojom boku múdru a vzdelanú sestru. Nechcem, aby sme sa v našom zdravotníctve vrátili do konca 19. a začiatkom 20. storočia, kde budeme musieť bojovať nielen o finančné ohodnotenie, ale aj o svoje vzdelanie a postavenie v spoločnosti.
Takisto v minulosti chirurgovia nemali rovnaké postavenie s profesiou lekára a boli označovaní za felčiarov. Takisto si museli budovať svoj status v spoločnosti dlhé stáročia. Tento status majú vybudovaný a majú rovnaké všeobecné vzdelanie ako lekári a nikto sa neopováži spochybňovať ich potrebu vysokoškolského vzdelania.
Keď chceme pozitívnu zmenu v zdravotníctve k lepšiemu mali by sme prestať bojovať proti sebe, ale nájsť spoločný cieľ pre lepšiu budúcnosť. A takisto by sme nemali zabúdať v týchto spletiach problémov, káuz a protestov na to najhlavnejšie, pre ktoré zdravotníctvo je tu a to pre pacienta. Pretože lekár nemôže byť sestrou a sestra nemôže byť lekárom, ale pacientom môže byť každý jeden z nás. Podľa môjho názoru pacient potrebuje počas svojho ochorenia a utrpenia tak ako vzdelaného a múdreho lekára tak aj vzdelanú a múdru sestru.
Tento otvorený list posielam aj pani ministerke JUDr. Zuzane Zvolenskej, prezidentke Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Ivete Lazorovej, dipl. p. a., pani predsedníčke Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Mgr. Monike Kaveckej a budem sa snažiť o uverejnenie tohto listu do časopisu Sestra.
Prajem Vám veľa úspechov vo Vašom profesionálnom a osobnom živote.
S úctou,
PhDr. Martina Filická