Prečo sestry dávajú výpovede
Viac ako 70 sestier v žilinskej nemocnici podalo výpoveď. Stratili záujem o pacienta a už sa im nechce pracovať? Na prvý pohľad by to tak mohlo vyzerať…
Sestra je krehká bytosť, ktorá do starostlivosti o pacienta vnáša empatiu a kus ľudského tepla. Pri liečbe chorých je nenahraditeľná.
Ako pracuje? Strieda celodenné a nočné zmeny v trvaní 12 hodín. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak nemusí odrobiť do mesiaca aj 21 takýchto šícht. Nemusíme ovládať vysokú matematiku, aby bolo zrejmé, že v takomto vysokom nasadení sa pracovať dlhodobo nedá. O pacienta je síce postarané, ale kto sa postará o deti sestier, keď sú takmer stále v práci. Sú predsa aj matkami.
Po dlhých rokoch prehliadania problémov sestier sme sa dopracovali do stavu, že ich máme nedostatok. Sú vo vyššom veku a nových akosi nepribúda. Namiesto pomoci im politici opakovane vrazili dýku do chrbta. Ony však stále vytrvalo a s noblesou žiadajú iba to, čo im patrí a na verejnosť sa obracajú so zúfalou prosbou o pomoc. Nevydierajú. Nežiadajú vyššie platy. Chcú len slušné pracovné podmienky, tak ako každý zamestnaný človek.
Je smutné, že ich ťažká pracovná situácia s nedostatkom odpočinku, času na rodinu a deti a k tomu ešte aj neúcta od zamestnávateľa dohnala k ťažkému, ale hrdému kroku. Jednoducho už nevládzu ďalej pracovať, byť ticho a rozdávať empatiu druhým. Nastal čas, aby aj ich okolie začalo byť k sestrám empatické a slušné.
Sú predovšetkým ženami a matkami, ktoré vychovávajú deti. Majú obrovské srdce, ale aj ich výdrž má svoje hranice. Ony nepotrebujú dostávať ruže na MDŽ. Je to nepochybne pekné gesto, ale nič viac – iba gesto. Absurdné je, že tie ruže si sami zaplatili svojimi daňami.
Po rokoch prehliadania si, bohužiaľ, musia samy vybojovať slušné pracovné podmienky. Ony pracovať chcú, chcú sa starať o pacienta, ale zároveň chcú aj to, aby od spoločnosti, ktorej slúžia, dostali aj niečo naspäť. Napríklad už vyššie spomínané slušné pracovné podmienky a rešpekt.
Zúfalá situácia z pracovného preťaženia a nedostatku odpočinku si vyžiadala krajné riešenie. Namiesto práce v okovách a bez úcty a pochopenia zodpovedných sa teda rozhodli k zúfalému kroku. Nie je jednoduché dať výpoveď, zvlášť, keď pracovať chcú a nevedia, či si nájdu inú prácu, aby mohli živiť svoje rodiny. Sestry sa k svojej práci vždy hrdo hlásili. A preto je smutné, že zodpovední ľudkovia z ministerstva a vedení nemocníc ich požiadavky na slušné pracovné podmienky stále prehliadajú.
http://mrazik.blog.sme.sk/c/377594/preco-sestry-davaju-vypovede.html